Moje Poviedky

Príbehy o RBD- I. kapitola- Dulcine narodky

8. července 2011 v 10:00 | Tina
"Any, čo jej kúpime?" opýtal sa Poncho.
,,Neviem. Chcela by som aby to bolo niečo, na čo nikdy nezabudne. Niečo, čo jej zostane dlho!" odvetila mu Any.
"Ale čo také? Nejaký zlatý náramok, retiazku alebo náramok?"
"Niečo také. Aby si pamätala, -keď to bude mať na sebe- že to jej kamaráti, Any a Poncho, jej niečo také krásne kúpily."
,,No dobre, poďme do zlatníctva."

Kým oni si prezerali prstene, náramky a retiazky zo zlata, Ucker - jej frajer- však bol úplne inde. Bol totiž i jedného známeho milovníka zvierat. Ten muž bol vysoký, mal briadku a krátke čierne vlasy. Ucker tipoval, že bude mať okolo, no do 40 rokov. No on mal iba 27. Keďže Dulce sa Uckerovi raz dávno zdôverila, že by chcela niečo malé a chlapaté, čiže mačičku. Ucker sa spýtal Vivaldiho (tak sa volal ten 27 rončný milovník zvierat):
"Ktoré mačiatko by som mohol darovať žene, ktorá dnes oslavuje narodeniny a ktorú zo srdca milujem?"
"Pane, rád by som vám ich ukázal niekoľko. Táto hnedá je naozaj krásna a je z kráľovského rodu. Táto čierna je výnimočná iba svojou krásou. A tá posledná, -keďže ostatné mačiatka už nemal, lebo ich popredával- je absolútne jedinečná akurát svojou rišavo- bielou farbou. Ale inak je celkom pekná."
"No ja neviem." prerušil Ucker. Celkom sa mi páči tá rišavo- biela. Viete aj oja frajerka je pomaly rišavka. Je červenovláska."
"Aha. Tá stojí 150 dolárov."
"Ono Dulce by si zaslúžila viac ale páči sa mi. Beriem ju."

On kupoval mačiatko, no na druhej strane mesta kupovali May a Chris. Oni vyberali pre Dulce oblečenie a topánky. Chris vedel veľmi dobre poradiť, keďže j gay.
"Čo myslíš Chris, budú sa jej tieto bielo modré šaty s ružovými kvetinkami páčiť?"
"No jasné. Veď je leto. Každý má rád šaty. A k tomu také nádherné... I keď trochu jednoduché. Ale Dulce si rada oddýchne od tých ,,módnych" outfitov. A čo povieš na tieto tyrkysové topánky? Hodia sa k tým šatám. Čo povieš?"
"Chris, ty si úžasný. Rada by som s niekým takým ako ty chodila. Ale poďme k Dul."
"A ja čo vravím?"
"Nič ale..."
"Prosím dokončite svoje nákupy, pretože je 15:00 a my zatvárame." ozval sa hlas z rozhlasu. May a Chris odložili svoju hádku a rýchlo zaplatili nákup.

Dulce pečie zákusky, ale má trochu zlú náladu, pretože spadla zo schodov. Nič vážne, len pár modrín.
"Dúfam, že prídu všetci. Povedela som, že párty bude o 17:00. takže snáď to stihnú."
"Cililink."
"A už niekto prišiel." Dulce ide k dverám.
"Ahoj zlato. Je tu už nieko?" opýtala sa Any rozosmiata.
"Niáe. S Ponchom si tu prvá."
"Môžem ti s niečím pomôcť? Blška koľko je hodín?"
"Je 16:34." oznámil jej Poncho.
"No tak Dul. O chvíľu začne párty a ty nie si oblečená v slávnostných šatách a nie si upravená?"
"To už je toľko?"
"Áno, poď."
"Cililink."
"Ahoj Dul. Všetko najlepšie." privítala ju Maite a Chris sa iba usmial a dal jej na líce pusu.
"No Dul, poď hore!" skríkla Any.
"Už idem. A vy si posadajte. O chvíľu som späť. A ďakujem za darčeky."
Za ten čas čo sa Dul a Any upravovali, Ucker jej pripravil ďalšie prekvapenie a ai Poncha do toho zatiahol.
Dulce ide s Any dole schodmi.
"Wau, Dul vyzeráš úžasne." povedala Maite.
,,Si nádherná." skočil Maite do reči Chris.
,,Si ako biela rozkvitajúca ruža." poznamenal Poncho. Ale hneď to trpko oľutoval. Any ho hneď začala mlátiť, že jej také pekné slová nepovie.
"Nevideli ste Uckera?" opýtala sa rozrušená Dul.
,,Nie nevideli." všetci zborovo odpovedali.
ponchovi zazvonil telefón. Odišiel do vedľajšej izby a keď sa vrátil povedal:
"Musím ísť do auta po jednu vec. O chvíľu som naspäť." len čo vyšiel z domu, odniekiaľ sa spustila mexická hudba.
Všetci vyšli na balkón. To bolo to ďalšie prekvapenie, do ktorého bol zatiahnutý aj Poncho. Spievali serenádu pre Dul a aj pre Any. Any prekypovala šťastím, no Dulce smutná odišla z balkónu do domu. Maite si to všimla a bežala za ňou. Keď to zistil aj Ucker bežal do domu. Maite sa opýtala Dul:
"Dul, čo ti je. Veď to bolo nádherné a milé." pomaly otvorila dvere do Dulcinej spálne.
,,Ale veď prečo prv..." nestihla dopovedať, pretože ju niečo prekvapilo. Jej posteľ bola obsypaná lupienkami ruží a na tých lupienkoch sedela rišavo- biela mačička. Dulce vstúpila do izby. Keď išla aj Maite, nechala pootvorené dvere.
"Kto to urobil?" spýtala sa Dulce.
Vtedy sa pomaly otvorili dvere a vstúpil dnu Ucker. Dul ostala prekvapená a Maite povedala:
,,Tak, svoju časť úlohy som splnila, takže ja idem."
"Takže ty si o tom vedela?" spýtala sa Dul ale vtedy už bola Maite na schodoch.
Ucker si sadol k Dul a spýtal sa jej:
"Prečo si odišla z balkónu? Nepáčilo sa ti to?"
"No ale mohol si prísť deň predtým povedať alebo zavolať, že žiješ. Ja som tu umierala strachmi."
"Ale no tak, Dulce."
"Tebe nemôžem nič neodpustiť."
"Chcem pusinku."
"Ale prv mi povedz čie je to mačiatko."
"Nó ja neviem."
"Ucker!"
"Tvoja :*."
"To fakt? Milujem ťa."
"Ja teba viac."
"Ale počuj asi by trebalo ísť dolu k hosťom."
"Iba jednu pusinku."
"Dobre, ale poďme."

Keď zišli dolu, May sa ich opýtala:
"Už ste si to vyriešili?"
"No to hej. Ale s tebou si to ešte vybavím. Poď, pomôžeš mi v kuchyni." odvetila Dul.

Po cca 30 minút.
"Takže teraz si dáme tieto chuťovky a pustíme si nahlas hudbu!" vyhlásila oslávenkyňa.
Všetci až do rána popíjali, jedli, spievali a tancovali. Skončili v skorých ranných hodinách. A keďže Dulciny kamaráti bývali veľmi ďaleko, Dulce im pripravila postele. Keď si ľahla na hodinách bola čas 3:24.
Svoje názary vyjadrite v komentároch. Ospravedujem sa, že je taká dlhá. :)

Stretnutie cez internet I.

24. května 2011 v 14:45 | Tina
Tak teraz sa prihlásim. Od koho mám poštu? Wááw. Aké krásne dievča. :) Koľko môže mať rokov? Spýtam sa jej.
Po 3 mesiacoch.
,,Čo keby som sa s ním stretla?" vraví si v mysli Valentína.,,Píšeme si už dosť dlho. Opýtam sa ho či by súhlasil."
,,Čo keby sme sa stretli?" bolo v pošte, ktorú dostal Sebastián. ,,Čo jej na to odpovedať? Sám by som jej to už dávno navrhol ale hanbil by som sa. Aj by som sa s ňou stretol...Rozumieme si máme spoločné záujmy, predstavy do budúcnosti a sme si povahovo veľmi blízki. Tak dobre."
Sebastián jej potom napísal, že sa s ňou stretne dnes o 18:30 v Parku Lásky. Obidvaja bývali v tom istom meste. Hodiny ukazovali 18:17 a Sebastián sa ešte stále nerozhodol čo si oblečie. Nakoniec si vybral modrobielu košeľu a silno modré rifle. Ponáhľal sa na svojom ferrari k tomu miestu. Nikoho tam nevidel a tak si sadol na lavičku, že na ňu počká. Veď ženám to trvá dosť dlho kým sa oblečú, namaľujú a upravia. O 10 minút uvidel taxík, ktorý prichádzal ku Parku Lásky. Sebastián bol veľmi nervózny. Z taxíka vystúpila... ,,Wau." vyšlo zo Sebastiána. Valentína mala krásne čierne šaty priľahnuté k jej krásnej chudej postave. Perfektné čierne topánky na vysokom opätku...keď v tom sa jej podlomili kolená. Sebastián k nej pribehol a pomohol jej vstať z tej ľadovej zemi.
,,Ahoj. Ja som Sebastián. Ty si Valentína?"
,,Áno, ale veľmi sa hanbím. Tieto šaty som si chcela zobrať na svoje prvé rande. Ale nie som si istá, či toto je to rande."
,,Môže to byť hocičo na svete." Sebastián sa do nej zaľúbil.
Sadli si na lavičku a celé hodiny sa rozprávali, keď v tom sa v kríku niečo pohlo.
,,Čo je to Sebastián?"
,,Neviem idem sa pozreiť."
,,Nie nenechávaj ma tu samú, prosím!" A keď ho ťahala za ruku aby od nej neodišiel, potiahla ho tak, že pery sa im spojili a začali sa bozkávať. Keď sa od seba odtiahli, zistili, že okolo nich stoja policajti.

POKRAĆOVANIE NA BUDÚCE!

Svoje názory vyjadrite v komentároch.

 
 

Reklama